Denník Claudii Samersovej.....
Obliekla sa a nasadli sme si do auta. Zastali sme pred Julinim domom. Prišiel mi tmavý a pustý ako keby v ňom nik už niekoľko rokov nebýval. Prišlo mi to čudné, lebo som nepočulo žiadnu hudbu ani smiech. Vždy som to jej závidela ale teraz sami oni zvierali trpkosť a už mi to neprišlo také úžasné. Len čo otvorila dvere jej mama mi vošli do oka slzy, ktoré som sa snažila prehltať. No mne sa to nedarilo. "Podte ďalej," pozývala nás bolo vidno už zvonka, že veľmi trpý. Mala na sebe prehodený župan, kruhy pod očami a vrásky, ktoré sa jej spravili zo smútku. Čo na nej sa nevídalo často večne vyzerala mladšie a svieže. Juli bola len jedináčik, hneď potom čo sa narodila jej mama zistila, že nemôže mať deti. To ju dosť rozcitlivilo no keď zbadala, že pod jej rukami vyrastá krásna dcéra a má dobrého a starostlivého manžela sa zbadala. Od vtedy žili bezstarostne až do teraz. Urobila nám čaj a začala rozprávať ako sa to stalo....