Denník Claudii Samersovej.....
Ešte sme si ten pohlad vychutnali no potom začal mi vyhrávať mobil. Dosť čudné bolo to, že ja väčšinou so sebou mobil neberiem no ďalej som to v hlave nerozoberala. Vybrala som mobil z vrecka a pozrela na obrazovku. Červeným tam svietilo "mama". "Prosím ?" ozvala som sa do malej debničky, ktorú som nebrala ako dôležitú. "Ahoj Claudia. Si to ty?" ozvalo sa v ňom. "Áno," nebola som nadšená jej roztraseným hlasom , "čo sa stalo?". "Nič dôležité. Len čím skôr prosím ťa príď domov chcem ťa vidieť," povedala už trochu uvolnenejšie. "Dobré posnažím sa ," odpovedala som so strachom v hlase no dúfala som, že ho nezačuje a zložila som. "Čo sa stalo?" spýtal sa ma vážne princ zázračny asi začul moju neistotu v hlase. "Neviem ale čo najskôr mám prísť domov. Tak asi ťa vyprevadím.". S pochopením prikývol. Odviezla som ho domov a išla ku babke po veci a rozlúčila som sa s ňou. "Dúfam, že prídeš ma čím skôr navštíviť.". "Jasné.Prídem ako na koni," v rýchlosti som sa s ňou rozlúčila a behala domov. Doma...