Denník Claudii Samersovej...
Oboznámenie :
Volám sa Claudia mám 14 rokov. Mám staršieho brata Matta. A mama a otec sa volajú Amanda a Clark. Moja najlepšia kamarátka je Julietta. Ale ja ju volám Juli. Žijem normálny život. Aspoň ja ho volám normálny život.Tak a začnime:
1.Kapitola
Tulám sa v lese. Za počítačom sa mi sedieť nechce. A za učebnicami už vôbec. Knihy som doma všetky prečítala a dnes knižnica otvorená nie je. Možno si pomyslíte, že som nenormálna keď toľko čítam ale mýlite sa. Je to skôr únik z reality do sveta kde je možné všetko. Dnes je dosť zima. Síce je január to je jasné no ale aj tak. Záchvíľu si začnem mylieť, že sa posunú ročne obdobia , lebo ani cez celý december nespadla ani vločka. A teraz sneží tak husto, že aj by ste sa čudovali. V noci dokonca hlásia víchricu. Už si prestávam cítiť palce na nohách. Asi zájdem ku babke k nej to mám bližšie ako domov. Mám ju rada. Vždy u nej ma čaká nejaký koláč. Ale nemyslíte si, že ju mám rada len kvôli tomu. Nie nemám ju rada len kvôli tomu, ju som si už obľúbila už v detstve. Pamätám si, že oná jediná mi bola schopná čítať rozprávky každý večer. A vonku mi dovolila byť dlho ako som len chcela, len som musela byť doma skôr ako sa zotmelo. Ona je aj doteraz najlepšia osoba akú poznám až na Juli. Rozumela mi a aj vždy rozumie. Išla som úzkou cestičkou cez les. Milujem keď mi vŕzga sneh pod nohami. Už od tadiaľ som videla babkin dom. Zrýchlila som krok. Všimla som si, že pred susedným domom stojí auto. Nepamätám sa , že by tam niekto býval. Už som višla z lesa. "Dobrý deň" pozdravila som sa asi budúcej susedky mojej babky. Zdala sa mi dosť mladá mohla mať okolo tridsiatky. Otvorila som malú bráničku kľúčikom, ktorý som nosila večne pri sebe. Prešla som cez menšiu záhradku do domu. "Ahoj" pozdravila som sa babke. "Ahoj. Kde si bola v takejto zime?" spýtala sa ma s ustarostnenou tvárou. "Predsa teba navštíviť" dodala som s úsmevom na perách"teba prídem aj v tej najväčšej zime navštíviť". "Tak dobre. Len dúfam, že si nešla cez les" povedala s kahaním. Nechcela som jej robiť starosti "Nie babi nešla som cez les babi". "A čo si dáš?" spýtala sa ma a chytila mi ruky "jajaj.Tak ti urobím teplý čaj aby si sa zohriala." . Ja som si sadla a poslušne čakala. "Babi, ako tak pozerám. Budeš mať nových susedov? " spýtala som sa zvedavo. "No. Taká trojčlenná rodinka s chlapcom na vozíčku bude tu bývať.Ten chlapec potrebuje čerstvý vzduch je dosť bledý" povedala babka ustarostene. "Babka neboj ja sa oň ho postarám" povedala som s úsmevom. Toto tu okolie poznám po každom kroku. Rozhodla som sa, že s ním budem chodiť po prírode ak mi ho babka pôjde predstaviť. "Tak dobre. Pošlem po tebe koláč, ktorý sa pečie v rúre. Ako sa to robieva na našej ulice novým susedom" povedala baka s úsmevom. Vedela dobre, že ja sa oň ho postarám. Pozná ma až príliš dobre. Už zovrela voda. TAk babka zaliala čaj. Milujem jej čaje. Dala mi cukor aby som si ho osladila. Už začínalo cítiť vôňu koláču. Vypila som čaj a zohriala sa. "Tak. Koláč je hotový. Pomôžeš mi ho porezať?" spýtala sa a zároveň vyberala koláč z rúry. "Jasne" povedala som. Rozrezali sme koláč a poukladali na tanier. "Môžeš im to odniesť" povedala s úsmevom na perách. Obliekla som sa a višla von. Zatvorila som bránku a išla do predu. Už som stala pred dverami a zazvonila som. Otvorila....